3 mýty o prežití, ktoré vás môžu zabiť (2. časť)

Hranica medzi životom alebo smrťou môže byť v niektorých prípadoch skutočne veľmi tenká. Primálo skúseností, neznalosť terénu alebo nepredvídaná situácia môžu premeniť nevinný výlet do prírody na drámu, pri ktorej môžete bojovať o holý život. Nuž a pretože dobrých rád nie je nikdy dosť, pokúsime sa nadviazať na 1. časť. Dnes vám prinesieme pohľad na ďalšie 3 mýty o prežití, ktoré by vám však v reálnej situácii život skôr skomplikovali, ako skutočne pomohli.

Zobraziť 1. časť - Mýty o prežití

1. mýtus –  Bez kompasu sa dá orientovať podľa machu na stromoch.

Nemáte so sebou kompas ani buzolu? Podľa tejto rady by ste sa pri pohybe v neznámom teréne mali ľahko zorientovať podľa machu a poľahky tak nájsť cestu z „prírodného bludiska“. Mach totiž údajne rastie iba na severnej strane kmeňov stromov. Koľko pravdy je však na tomto tvrdení naozaj?  

Machy si toho pamätajú skutočne viac než dosť. Na zemi boli skôr ako dinosaury a nájdeme ich na studených arktických pobrežiach, v trópoch i v najsevernejších končinách. Tieto na prvý pohľad krehké organizmy perfektne klamú telom a dokážu prežiť na púšťach, kde praží horúce slnko alebo v iných extrémnych podmienkach. Samozrejme sa im darí aj v našich miernych zemepisných šírkach.

Nebojte sa, nechceme vás zaťažovať biológiou alebo zemepisom. Predošlými riadkami sme chceli iba naznačiť, že ak by náš mýtus bol pravdivý, mohli by sme sa podľa neho orientovať v prírode kdekoľvek na svete. Ako to však už býva zvykom, pravda je vždy trošku iná. Ak vás bude teda niekto presviedčať, že vďaka machu našiel cestu domov, berte to s nadhľadom a rezervou. Nemuselo to byť celkom tak a dôvod je jednoduchý.

Mach síce naozaj prednostne rastie zo severnej strany kmeňov. Nie je to však 100 % záruka, podľa ktorej sa vždy dá v teréne orientovať.  Severná strana je spravidla vlhkejšia a machom sa na nej darí, ale rast machu môžu ovplyvniť ďalšie faktory. Napríklad prítomnosť blízkeho stromu môže vytvoriť optimálne podmienky v podobe ideálnej vlhkosti, cirkulácie vzduchu a slnečných lúčov. Výsledok? Kmeň stromu môže byť obrastený  machom z viacerých svetových strán. Tadiaľto teda cesta nevedie. Ani obrazne, ani v reálnom živote. Bohužiaľ ide iba o ďalší mýtus, ktorý patrí do kategórie nepravdivých.

2. mýtus – Ak sa ľad podo mnou nepreborí pri okraji brehu, udrží ma všade.

Pri potulkách po zasneženej prírode sa môže stať, že si budete chcieť skrátiť cestu cez zamrznutú rieku alebo jazero. Ak sa však chcete vyvarovať fatálnemu omylu alebo nechcete konkurovať ľadovým medveďom, treba si uvedomiť, že ľad môže mať inú hrúbku pri okraji brehu a inú niekde v strede rieky. No a ak vás ľad uniesol niekde 2 metre od brehu, to ešte stále nie je zárukou bezpečného premiestnenia sa na druhú stranu.

Zapamätajte si, že nielen praskliny alebo kryhy signalizujú slabý ľad. Pozornosť zbystrite aj vtedy ak je na vodnom toku alebo na vodnej ploche súvislá vrstva snehu. Dôvod je prozaický. Sneh na ľade totiž mohol aj pri silných mrazoch významným spôsobom ovplyvniť narastanie jeho hrúbky. Jednoduchšie povedané, hrúbka ľadu nebude s najväčšou pravdepodobnosťou rovnomerná a ľahko sa môže stať, že po niekoľkých krokoch môžete skončiť v ľadovej vode.

Podobne netreba podľahnúť falošnej ilúzii o dostatočnej hrúbke ľadu v najužších miestach a zákrutách vodného toku. Z tohto pohľadu sú pri tečúcich tokoch kritické tiež miesta s rýchlym prúdom alebo pri väčších vodných plochách miesta, ktoré zrazu prechádzajú do väčších hĺbok. Aj v týchto prípadoch je ľad slabší a o niečo tenší. Aký je teda záver? Nespoliehajte sa na všeobecne rozšírený mýtus a vedzte, že opatrnosti nie je nikdy dosť.

3. mýtus – Na omrzliny je dobré trenie snehom a pri podchladení rýchle ohriatie.

Stačí silný severák, mínusové teploty, zabudnuté rukavice, civilizácia v nedohľadne a omrzliny na rukách sú neraz  takmer istotou. Niečo podobné, snáď iba s inou kombináciou iných príčin a silné podchladenie je na svete. Čo teda v týchto prípadoch? Veriť mýtom alebo bude predsa len treba urobiť niečo úplne inak?

Ako možno už sami tušíte, v druhej časti otázky sa skrýva správna odpoveď. Omrzliny na rukách, ale aj na nose alebo tvári predsa nemôžete trieť snehom. Takáto prvá pomoc by narobila viac škody ako úžitku a v dôsledku trenia snehom by minimálne hrozilo riziko poškodenia pokožky. Najlepšie preto urobíte, ak budete postihnuté miesto postupne zohrievať. Či už máte omrzliny na rukách vy alebo iná osoba, pomôže ak zo začiatku dáte ruky pod pazuchy. Následne je potrebný transport do tepla a pomôžu aj vlažné obklady. Toto by sme však chceli zdôrazniť. Iba vlažné obklady. Nikdy na omrzliny nepoužívajte horúci obklad alebo horúcu vodu.   

Pri podchladení sa rozlišujú dva spôsoby pomoci, ktoré závisia od toho, či k podchladeniu prišlo náhle alebo postupne. Pomoc pri postupnom podchladení sa nemôže v žiadnom prípade opierať o radu uvedenú v mýte. Je totiž iba logické, že ak k podchladzovaniu organizmu dochádzalo počas niekoľkých hodín, tak aj zohrievanie bude musieť byť postupné a pomalšie. Podchladený organizmus nesmie utrpieť šok. Pomôže transport do tepla, zabalenie do deky a podávanie teplých, nie priveľmi horúcich nápojov.

Pri preborení sa ľadu alebo po páde do studenej vody je potrebné rýchle vytiahnutie, vyzlečenie mokrých šiat, prezlečenie do suchého odevu a podávanie teplých nápojov. Ak chceme byť teda objektívny treba povedať, že za týchto okolností mýtus nie je až tak ďaleko od pravdy a rýchlejšie ohriatie má svoje opodstatnenie. 

TIP: Ak vás téma mýtov zaujíma, no z nejakého dôvodu ste prehliadli náš minulý článok, dávame vám do pozornosti 3 mýty o prežití, ktoré vás môžu zabiť (1.časť).